Leden 2013

Miroslav Válek - Hrdlička

4. ledna 2013 v 0:05 | Lucia
Hrdlička

Hurtujú vlaky jak vlny na vzbúrenom splave
a ani jedným domov nechodíš. - autor čaká na svoju lásku ale neprichádza domov
Človek len zdvihne ruky k uzúfanej hlave,
ono sa povie: Zbohom buď a píš. - je pre neho zrejme ťažké jej dať len tak zbohom a uspokojiť sa s písaním listov

Na každom nádraží sveta som ťa čakal,
každého som sa pýtal každý deň. - autor naznačuje, že ju hľadal všade, no napriek tomu ju nenašiel a nenachádza
Nie ona bude odinakiaľ
a na svete je toľko iných žien. - stráca nádej a utešuje sa myšlienkov na iné ženy

Nádražie, vlaky, ruka, ktorá máva ...
Ach, na svete je toľko iných žien.
No kde je, kde, hrdlička moja plavá,
pod akým nebom blúdi vtáčik môj? - napriek tomu, že na svete je ešte mnoho iných on stále neprestáva trúchliť za tou svojou

Miroslav Válek - Hmlistá noc

3. ledna 2013 v 23:57
Hmlistá noc
List, ktorý práve prišiel, nemá pána;
zrkadlo, ktoré zrkadlilo, nezrkadlí, - toto dvojveršie vyjadruje pre mňa beznádej a stratu ideálov
po komnatách tu vietor dul až do samého rána,
hodiny, čo sa ponáhľali, spadli. - tu vytvára prostredie, kedy zastal čas

Tu je jej obraz: mala modré oči,
tu leží zvädlý kvietok maličký; - opisuje nejaké dievča, ktoré umrelo
v tú hroznú noc ho mala vo vrkoči,
no do hrobu jej dávajú pátričky. - v noci, keď umrela mala vo vlasoch živý kvet no do hrobu jej dávajú ružence, ktoré predstavujú smrť

Preberať bude zrnká, ako na klavíri
peberali jej prsty klávesy … - vlastne, že jej smeť už nič neprinesie, nič čo by v živote prinieslo ,,tóny"
- Ste luhár! Hľaďte, veď sa pýri,
otvára oči, práve si
ružovým nechtom zdvíha mihalnice. - tu však autor hovorí, že je živá

No jednako ju pochovali do pivnice,
tak ako zlodeja, čo kradol v kostole,
jej biele perly rozhadzujúc po stole. - napriek tomu, že je živá je ,,pochovaná", a akoby bola zavrhnutá

Rudolf Dilong - Po jari

3. ledna 2013 v 23:35 | Lucia
Po jari
Raz opŕchol kvet na jabloni,
máj nezastavil sivých koní. - vytvára prostredie kedy odkvitli na strome kvety, čiže končí jar

Za hory rok za rokom beží,
niekomu mladosť v hrobe leží. - poukazuje na plynutie času a niektorí ľudia si mladosť neužijú

Od koho pýtať pozdrav z domu?
Jar pieseň posiela a nevie komu.

Života radosť, tak sa tvoja zmena stane,
lež človek volá jarou život svoj, kým neustane. - hovorí, že človek svoj život nazýva jarou ale jedného dňa aj tak umrie

Rudolf Dilong - Mŕtvej matke

3. ledna 2013 v 23:28
Mŕtvej matke
Teraz je noc a ja ti píšem,
ako mi srdce kvapká krvou, - toto dvojveršie vyjadruje smútok a žiaľ za mŕtvou matkou
aké sú hviezdy preúbohé
a ty si poslednou a prvou,
čo vyšla na oblohe - matku prirovnáva ku hviezdam
a skorej, než si zaplakala
na kraji našich hrobov, - žiali nad jej skorým odchodom
noc, iba noc tu čierna stála
a počula nás plakať oboch. - tiež vyjadruje smútok, kt. docieľuje aj slovo plač

Tma ťažká padá mi do rany,
hviezdy sa opäť schovali
a ja sa pýtam načo som tu živý? - smrť ho ťaží a vidí aj beznádej vo svojom živote, už ani hviezdy nevidieť na oblohe
Mesiac je vyčerpaný,
vietor je pomalý,
ale tým viacej bolestivý. - tiež vytvára prostredie smútku

Volám ťa, matko, z hrobu von,
kde si mi lásku dala! - autor vlastne zvoláva matku z hrobu, ľutuje to, že umrela a chcel by ju vrátiť späť. V tomto dvojverší akoby som cítila aj autorov hnev
Stratil som všetko, keď si kolembala
pohrebný zvon. - dáva do kontrastu kolísanie dieťaťa, čo predstavuje život a pohrebný zvon, ktorý predstavuje smrť
Bože, môj smútok večne trvá,
ty, matko prvá,
kde si mi lásku dala! - znova cítim rozhorčenie ale autor aj vypovedá, že žialiť nikdy neprestane

S modlitbou dlho blúdim v poli,
kde spíš a niet ťa, - je osamelý blúdi sám a hľadá ju
ako ma srdce bolí,
jak malé dieťa - napriek tomu, že je dospelý cnie sa mu za matkou ako malému dieťaťu
a čakám blaženosť
a cesty mi len tvoje kroky zdobia, - chcel by sa s tým zmieriť ale všetko mu ju pripomína
príď navštíviť ma zo záhrobia,
príď, milý hosť. - chcel by ju znovu vidieť

Koľko je hodín, kto mi povie?
Prírodou blúdi biely dym, - je stratený v čase, zaslepený a sám
bez sna a bez vidín
ustávajú mi ubolené oči, - nemá žiadnu nádej ani sny len smútok a bôľ
len čiernych vtákov cítim, kto vie,
prečo si posadali na úbočí? - vidí čiernych vtákov a v závere tiež nenešiel zmysel života, akoby si sám privolával smrť

M. Lasica – J. Satinský: Soirèe

3. ledna 2013 v 23:05
M. Lasica - J. Satinský: Soirèe

ROZBOR NADPISU: V preklade toto slovo znamená večerné slávnostné predstavenie. Vlastne vystihuje v akom duchu sa dielo odohráva.

LEITMOTÍV: Dielo vlastne rieši absurdné otázky každodenného života, ktoré sú posúvané až do absurdna.

PRIESTOR DIELA: Odohráva sa na javisku.

ČAS: Zachytáva slávnostné predstavenie, čiže hodina.

HLAVNÉ POSTAVY:
Milan Lasica - člen qarteta
Július Satinský - člen qarteta
Zora Kolínska - moderátorka

OBSAH:
Dielo sa odohráva na divadelnej scéne. Najprv príde na javisko Zora Kolínská a pozdraví divákov a taktiež predstaví qarteto. Qarteto začalo hrať, no vzapätí prestalo. Nastala indispozícia Júliusa Satinského, ktorému sa začalo čkať. Zora Kolinská sa ospravedlní. Začnú hrať od znova, no nejde to. Milan Lasica sa ozve, že takto nemôže hrať. Podíde k panej a začne jej hrať do uška "prší, prší ",no dal tam iný text. Satinský sa ospravedlní za svoje čkanie. Tak začína medzi nimi dvoma dialóg.

LITERÁRNO-HISTORICKÉ ZARADENIE:
Slovenská dramatická tvorba po roku 1945.

DOJMY:
Dielo sa mi páčilo svojou nezvyčajnosťou a absurditou a správne využitým humorom.

Kapitánova dcéra - A. S. Puškin

3. ledna 2013 v 22:53 | Lucia
A. S. Puškin - Kapitánova dcéra

ROZBOR NADPISU: Kapitánova dcéra je vlastne Mária Ivanovna, ktorá nie je najhlavnejšou postavou v diele. Ale dielo sa jej bezprostredne dotýka a v závere situáciu a osud zmierňuje.

LEITMOTÍV:Autor sa zaoberá históriou Ruska, otázkami spravodlivosti a krivdy, slobody a zodpovednosti človeka za osud spoločnosti. Jeho sympatie sú na strane ľudu a jeho spravodlivého boja za slobodu.

PRIESTOR DIELA: Rusko - prevažne pevnosť Orenburg.

ČAS: Dielo zachytáva udalosti približne jedného roku, možno menej.

HLAVNÉ POSTAVY A ICH CHARAKTERISTIKA:
Peter Andrejič Griňov - Hlavná postava (zároveň rozprávač) , mladý šľachtic , statočný a rozumný
Andrej Petrovič Griňov - Petrov otec , Šľachtic
Avdoťja Vasilievna - Petrova matka
Saveľjič - Griňov sluha, verný a dobrácky starec
Alexej Ivanyč Švabrin - seržant v Belogorskej pevnosti bývalý vojak. Žiarli na lásku medzi Petrom a Mašou, pretože ona ho odmietla. Chce sa pomstiť Petrovi. Je skúsený, smelý, ale hrubý.
Ivan Kuzmič Mironov - veliteľ Belogorskej pevnosti, Máriin otec. Bol to človek s bezstarostnou povahou, neučený a prostý, ale veľmi statočný a dobrý.
Vasilisa Jegorovna- veliteľova žena , k Petrovi sa správala ako ku vlastnému synovi
Mária Ivanovna - Kapitánova dcéra , plachá, rozumná a citlivá dievčina, zamilovaná do Petra .
Pugačov - vodca povstania , chcel sa stať cárom

OBSAH:
Peter Griňov odišiel slúžiť k vojakom do Belogorskej pevnosti, kde sa zaľúbil do Máše, dcéry kapitána Ivana Kuzmiča Mironova. Jedného dňa napadol pevnosť Pugačov. Kapitán a jeho žena boli popravení a Pugačov určil za nového veliteľa Švabrina, ktorý pred tým slúžil v pevnosti a posielal Pugačovovi správy. Keďže Griňov sa s Pugačovom stretol na ceste do Belogorskej pevnosti a daroval mu kožuch, Pugačov ho pustil na slobodu, a tak šiel Griňov slúžiť do Orenburgu. Švabrin chcel, aby si ho Máša vzala, ale tá ľúbila Petra Andrejeviča, tak ju nútil nasilu. Griňov sa o týchto krutostiach dozvedel a vydal sa Máši na pomoc. Cestou ho však zajali Pugačovovi ľudia a zaviedli ho k ich vodcovi. Griňov o všetkom povedal Pugačovovi a ten mu pomohol, vyslobodil Mášu a Švabrina potrestal. Pugačov viedol boje aj proti Orenburgu, ale nakoniec sa cárovým vojskám podarilo zvíťaziť a Pugačova zavreli. Obvinili však aj Griňova, ktorého udal Švabrin, vraj spolupracoval s Pugačovom. Máša sa o tomto nešťastí dozvedela a šla prosiť o milosť k cárovnej. Tej všetko rozpovedala a ona udelila Petrovi Andrejevičovi milosť. Pugačov bol popravený a máša s Griňovom sa zosobášili.

LITERÁRNO-HISTORICKÉ ZARADENIE:
Romantizmus.

ČITATEĽSKÉ DOJMY:
Kniha sa mi zo začiatku zdala nudná, ťažko sa čítala a veľa slovám som nerozumela. Neskôr, keď som sa s ňou oboznámila ma uchvátila a bola som napätá, čo sa stane na konci. Záver sa mi páčil, pretože som už strácala nádej, že Petra pustia. A tiež sa mi páčilo, že autor na konci knihy použil ženy ako tie, ktoré sa dohodli a vyriešili zápletku.

Kto chytá v žite - J. D. Salinger

3. ledna 2013 v 22:42 | Lucia
J. D. Salinger - Kto chytá v žite

ROZBOR NADPISU: Autor vystihol nadpisom hlavnú myšlienku, pretože tá spočíva v tom, že hlavná postava má za cieľ zachrániť Ameriku. A metaforou je, že chytá deti na žitnom poli.

LEITMOTÍV: Zachrana ,,detí" pred upadnutím do ,,priepasti".

PRIESTOR DIELA: New York.

ČAS: Dielo sa odohráva v časovom rozmedzí troch dní.

HLAVNÉ POSTAVY A ICH CHARAKTERISTIKA:
Holden Caulfied - 16-ročný chlapec, často strieda školy, hoci je veľmi talentovaný. Dospelých pokladá za pokrytcov a nepriateľov, ich svet nenávidí a zároveň chce byť dospelým. Túži po slobode, láske skúsenostiach, ale je ešte citovo nezrelý. Nevie sa prispôsobiť pretvárke a krutosti, ktoré vládnu vo svete dospelých.
Phoebe - Holdenova 10-ročná zbožňovaná sestrička, je veľmi šikovná, vždy chápe, preto sa rozpráva najradšej s ňou, podľa Holdena je neskazená a jedinečná.
Allie - Holdenov mladší brat, umrel na leukémiu. Holden jeho stratu veľmi ťažko znáša a často naňho spomína.
D.B. - Holdenov starší brat, písal poviedky, ktoré Holden rád čítal, odišiel do Holywoodu robiť prostitúta
Stradlater - Holdenov spolubývajúci na izbe v internáte, samoľúby frajer, ktorý zbalil každú babu, dokonca I Jane Gallagherovú, ktorá bývala blízko Holdena a zažili spolu prvú nesmelú lásku.
Ackley - samotár z vedľajšej izby, nikdy si nečistil zuby, mal plnno uhrov, divnú povahu a nenávidel Stradlera
Sally - namyslené snobské dievča, ktoré strávi s Holdenom popoludnie v divadle a na klzisku, Holden jej navrhol, aby s ním odišla preč
prof. Spencer - asi 70-ročný profesor, ktorý ešte stále učil; Antolini - Holdenov bývalý učiteľ

OBSAH:
HC vyhodili zo SŠ. Bola to už jeho 4. škola, bál sa prísť domov, a preto sa túlal v predvianočnom NY. Ubytoval sa v hoteli, cestou ho zaujímali rozličné veci. Rozprával sa s viacerými ľuďmi. Zaujímali ho otázky náboženstva a sexu a v súvislosti s tým zažil aj nepríjemnú situáciu. Vo výťahu mu liftboy ponúkol dievča na pobavenie. Phoebe mu chcela veľmi pomôcť. HC sa bál prísť domov, zakrádal sa potichu, ale našťastie zistil, že rodičia nie sú doma. Rozprával sa so sestrou, kt. prišla na to, že ho vyhodili zo školy. Prišli rodičia a HC sa ukryl do skrine. Nenašli ho.
Phoebe mu dala peniaze a HC tajne odišiel. Navštívil bývalého profesora, rozprával sa s ním o budúcnosti a zaspal. Keď sa prebudil, zistil, že ho profesor hladká po vlasoch. Napadlo ho, či profesor nie je úchylný a rýchlo odišiel. Rozhodol sa odísť z mesta a poslal Phoebe odkaz do školy. Stretli sa pred múzeom. Phoebe bola odhodlaná odísť s ním. Vtedy sa HC rozhodol, že neodíde z mesta a vrátili sa spolu domov. HC ochorel a na jeseň mal ísť opäť do novej školy. Na konci svojho rozprávania si uvedomuje, že mu chýba spoločnosť ľudí.

LITERÁRNO-HISTORICKÉ ZARADENIE:
Americká literatúra dvadsiateho storočia.

ČITATEĽSKÉ DOJMY:
V tomto diele sa mi páčil hlavne necenzurovaný a neokrášlený obsah diela. Autor sa ,,bez hanby" vyjadruje k hocijakej téme. V hlavnej postave trochu vidím seba, čím mi kniha sympatizuje ešte viac.

A. Bednár - Kolíska

3. ledna 2013 v 22:25 | Lucia
Kolíska - A. Bednár

ROZBOR NADPISU: Nadpis autor zvolil preto, lebo dej sprevádza zvuk kolísky, v ktorej Zita, hlavná postava, uspáva svoj malého syna.

LEITMOTÍV: Človek sa má v každej situácii zachovať čestne a spravodlivo.

PRIESTOR DIELA: Dedina Lieskov.

ČAS: Spomínanie na rok 1945, a rok 1952 v čase monsterprocesov.

HLAVNÉ POSTAVY A ICH CHARAKTERISTIKA:
Zita Černeková - krásna, mladá, pracovitá, chudobná, pracovala u Majerského, čakala s ním dieťa, ale potratila, Majerský ju vyhnal, vydala sa za Ragalu a neskôr za Černeka, s ktorým má dieťa.
Mišo Černek - vodca partizánskej skupiny, pomstychtivý, žiarlivý, starostlivý, zobral si Zitu, aj keď vedel, že miluje Majerského.
Jozef Majerský - partizán, ochorel, zapálili sa mu oči, opustil skupinu, mal výčitky svedomia, keď prišiel k Zite, lakomý, mal inú ženu a dieťa, nespravodlivý, prefíkaný
Jano Ragala - pracoval u Majerského, oženil sa so Zitou, ale bil ju, pridal sa k zlodejskej bande, zomrel pri prestrelke
Nemci - zapaľovali domy a chalupy, vraždili mužov, ženy aj deti, zabávali sa na trápení Zity a jej chorého syna

OBSAH:
1945: Zita bola doma sama s dieťaťom. Mišo Černek bol veliteľom partizánskej skupiny, nemal o ňom správy. Dedinu obsadili Nemci. V tú noc bola dlho hore, mala choré dieťa. Do kuchyne zrazu vošiel Majerský. Zita prosila ho, aby odišiel, ale napriek tomu ukryla ho vizbe pod perinami.
Majerský sa pridal k partizánom z vypočítavosti. Bol členom skupiny, ktorej veliteľom bol Mišo Černek. Majerský ochorel a opustil skupinu. V noci vošiel do domu, nevedel, že tam býva Zita, ani to, že je manželkou Miša Černeka.
Zita zatiaľ začal Majerskému pripraviť jedlo, pričom si tiež spomenula na minulosť. Ona a jej matka pracovali na veľkostatku, kde bol šafárom Majerský. Varili robotníkom. Zita stýkala s Majerským, chcela si ho vziať. Keď sa matka dozvedela, že má manželku a deti, zakázala dcére stretávať s ním. Zita čakala dieťa, on, aby jej zbavil, dal ju Janovi Ragalovi. Majerský dal Zitu a jej matku na súd a vyhnal ich z veľkostatku. Zita prišla o dieťa. Stretla s Janom Ragalom a vydala sa za neho. Nežili dobre, po svadbe Jano odišiel, zomrel pri prestrelke s políciou. Zita druhýkrát vydala za Miša Černeka.
Nemci sa vhrnuli do Zitinej chalupy a usadali sa okolo stola. Veliteľ a jeho vojaci si robili posmech zo Zity. Zita, keď už nevydržala to, zobrala syna do náručia a vbehla do izby, volajúc Majerského na pomoc. Majerský nebol v izbe, ušiel cez okno. Nemci vybehli von, o chvíľu doniesli do kuchyne troch ranených a dvoch mŕtvych Nemcov. Potom priviedli i Majerského, ktorý sa vzdal, Zita myslela, že zabijú ju a jej syna, ale napokon odišli.
1952: Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a na konfiškáciu majetku. Mišo Černek svedčil proti Majerskému.
LITERÁRNO-HISTORICKÉ ZARADENIE:
Slovenska próza po roku 1945.

ČITATEĽSKÉ DOJMY:
Nie som spokojná s osudom Zity, pretože napriek jej bezúhonnej povahe na nej bola spáchaná krivda. Vybrala si stále nesprávneho muža a to do jej života prinieslo nešťastie.

J. Palárik - Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

3. ledna 2013 v 22:03
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch - J. Palárik

ROZBOR NADPISU: Obžinky sú vlastne slávnosť po skončení žatvy a v tomto čase sa hlavné ostavy stretnú a nastane dobrodrzžstvo založené na zámene osôb a tiež v závere aj zmierenie.

LEITMOTÍV: Leitmotívom je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Využíva v nej dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek.

PRIESTOR DIELA: Prevažne v kaštieli grófky.

ČAS: Dielo zachytáva jeden deň.

HLAVNÉ POSTAVY A ICH CHARAKTERISTIKA:
Eliza Hrabovská - grófka, je sirota, otec jej zomrel, keď bola ešte malá.. Je veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu a je naň hrdá. Jej prefíkanosť a vynaliezavosť nepozná hraníc.
Miluša - dcéra učiteľa, najlepšia priateľka Elizy Hrabovskej, je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku. Je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu. Má veľmi dobré srdce.
Ľudovít Kostrovický - barón, je snúbenec grófky Hrabovskej. Má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom. Má dobré srdce a láska mu je prednejšia pred vôľou otca.
Rohon - inžinier, verný priateľ Ľudovíta Kostrovického, pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený. Avšak z lásky k Miluške sa vráti k Slovákom. Je milý a prefíkaný ako Eliza.

OBSAH:
Dej sa zakladá na princípe inkognita,v rámci ktorého vystupuje niekto v podobe niekoho iného. Ľudovít Kostrovický sa má oženiť podľa vôle otca a dávnej zmluvy s grófkou Elisou Hrabovskou. Prichádza si ju obzrieť práve na obžinky spolu s jeho priateľom inžinierom Rohonom. Chce Elisu lepšie spoznať a až potom sa rozhodnúť, či je preňho dobrá. Vymyslí plán - vymení si postavenie s Rohonom. On súhlasí, a tak za grófkou do kaštieľa prichádzajú vymenení netušiac, že aj barónka Elisa zmýšľa rovnako,vymení si postavenie s jej priateľkou Milušou. Ako sa spoznávajú, všetci sú nešťastní, pretože sa grófka zaľúbila len do "obyčajného inžiniera", gróf do "obyčajnej grófkinej služobnice", Miluša do "grófa" a Rohon do "grófky". Nakoniec sa všetko po obžinkoch vyjasní a všetci sú šťastní.

LITERÁRNO-HISTORICKÉ ZARADENIE:
Obdobie od romantizmu k začiatkom realizmu.

ČITATEĽSKÉ DOJMY:
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch na mňa spočiatku pôsobilo ťažkopádnym dojmom. Orieškovo mentorovanie hneď v úvode veštilo, že sa aj celá hra bude niesť v podobnom duchu poučovania a dej nebude dostatočne výrazný. Postupom času som sa však predsudkov zbavil a potvrdil sa presný opak toho, čo som očakával na začiatku. Aj keď záver diela nebol nijak prekvapujúci, ani neočakávaný. Je to klasická Love story.

Ivan Bukovčan - Kým kohút nezaspieva

3. ledna 2013 v 21:42 | Lucia
Kým kohút nezaspieva - Ivan Bukovčan
ROZBOR NADPISU: Nadpis vystihuje podstatu diela, pretože rukojemníci sa majú priznať k vražde nemeckého dôstojníka do rána. A kohúty spievajú väčšinou ráno.
LEITMOTÍV: Celá divadelná hra je založená na existencializme, skúma ľudské bytie, túžbu po ľudskom bytí a správanie sa človeka v hraničnej životnej situácií.

PRIESTOR DIELA: Dielo sa odohráva prevažne v pivnici.

ČAS: Dielo zachytáva udalosti istej novembrovej noci v roku 1944.

HLAVNÉ POSTAVY A ICH CHARAKTERISTIKA:
Tulák - neznámy cudzinec
Pani lekárniková - odkvitajúca žena stredných rokov v líščej bunde
Tomko - menší, starší chlap s puknutými okuliarami
Marika - mladá žena, oblečená lacno, ale dosť nápadne
Fischl - obchodník s drevom; pôvodne Nemec a sympatizuje s okupantmi
Starec - meravá, bledá tvár; chce pomstiť syna
Šustek - nadporučík v zálohe
Uhrík - ako sa blíži hodina udania jedného mena, je čoraz nepríčetnejší, panický, v úzkosti, zlostný, posadnutý, ako zmyslov zbavený, samoľúby, bezcharakterný; snaží sa zachrániť si vlastnú kožu za každú cenu
Fanka a Ondrej - mladí zaľúbenci; Fanka bola vlastne ešte dieťa; chytili ich v parku na lavičke
Babjaková - chytili ju, keď išla od "rodičky"
major von Lucas - veliteľ Nemcov v obsadenom mestečku; býval u Fischla

OBSAH:
Dej drámy sa odohráva počas II.svetovej vojny v malom mestečku. Hlavní hrdinovia sú rukojemníci. zatknutí sú gymnazistka, študent, zverolekár, babica, holič, učiteľ, prostitútka a neznámy tulák. Zatkli ich preto, lebo niektorý z nich zabil nemeckého vojaka. Pán Fischl im hovorí, že keď do rána nenájdu vinníka, tak budú všetci popravení. Pán Fischl im sľubuje že im pomôže. O jednej v noci prinesú rukojemníkom chlieb a vodu. Uhrík zbadá, že Tulák krája chlieb s nožom a obviní ho. Rozhodli sa, že popravia iba jedného, ale o tom, kto to bude musia rozhodnúť sami. Holič Uhrík povie, že vrah je medzi nimi, podľa neho to je Tulák. Fishl vysvetlí, že nôž zostal v tele vojaka, takže Tulák to nemohol byť. Situácia medzi rukojemníkom je napätá. Všetci si chránia svoj život. Uhrík a Tulák sa začnú hádať a Uhrík zabije Tuláka britvou. Fishl im dá kľúče od pivnice na stôl, aby jeden z nich vybehol, a mohli ho zastreliť. Fishl sa dozvedie, že sú už len deviati. Marika mu povie, že Tuláka zabil Uhrík. Uhrík sa presviedča, že urobil dobre, že je menej vinný, ale nakoniec vybehne a zastrelia ho.

LITERÁRNO-HISTORICKÉ ZARADENIE:
Slovenská dráma po roku 1945.

ČITATEĽSKÉ DOJMY:
Dielo ma fascinovalo, pretože mám rada krajné situácie. Postavy diela boli jednej vystavené. Záver diela bol veľmi strhujúci. A osobne nesympatizujem s rozhodnutím Uhríka o vražde Tuláka ale zjavne bol v koncoch. Tiež si nemyslí, že Nemca zabil Uhrík, čiže podľa mňa bola jeho smrť nezmyselná.