Miroslav Válek - Hrdlička

4. ledna 2013 v 0:05 | Lucia
Hrdlička

Hurtujú vlaky jak vlny na vzbúrenom splave
a ani jedným domov nechodíš. - autor čaká na svoju lásku ale neprichádza domov
Človek len zdvihne ruky k uzúfanej hlave,
ono sa povie: Zbohom buď a píš. - je pre neho zrejme ťažké jej dať len tak zbohom a uspokojiť sa s písaním listov

Na každom nádraží sveta som ťa čakal,
každého som sa pýtal každý deň. - autor naznačuje, že ju hľadal všade, no napriek tomu ju nenašiel a nenachádza
Nie ona bude odinakiaľ
a na svete je toľko iných žien. - stráca nádej a utešuje sa myšlienkov na iné ženy

Nádražie, vlaky, ruka, ktorá máva ...
Ach, na svete je toľko iných žien.
No kde je, kde, hrdlička moja plavá,
pod akým nebom blúdi vtáčik môj? - napriek tomu, že na svete je ešte mnoho iných on stále neprestáva trúchliť za tou svojou
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama